Oscar

Keď čítam Oscar, text od Lindy Dalisi, mám obraz, ktorý sa mi hneď jasne vytvoril, spomienku… film Kurosawu Sny. Prvá kapitola začína dieťaťom v daždi pred domom; matka ho pokarhá a povie mu, aby sa neodďaľovalo, že keď prší takto, líšky slávia svoje manželstvo a tomu, kto ich vidí, sa môže stať niečo zlé. Dieťa sa napriek matkiným hrozbám vzdiali a uvidí líšky, ktoré ho zas vidia; potom dieťa utečie a vráti sa domov, matka ho vyhodí a povie, že ho už nechce v dome, lebo sa príliš vzdialilo a videlo príliš veľa, a že prišli líšky, ktoré pre dieťa nechali niečo: dýku, aby sa dieťa zabilo. Matka mu radí prosiť líšky, aby ho zachránili pred jeho túžbou zomrieť. REŽISÉRSKE POZNÁMKY Oscar Lindy Dalisi videla príliš veľa, opustila dom a všetko, v čo verila, aby videla, ako sa jej mesto, jej ľud rozpadá ako nikdy predtým. Toto vidieť jej už nedovolí byť viac Oscar, ktorú vychoval ako muža otec v službách monarchie. Keď Oscar uvidí, zlomí sa, stratí veľa zo svojich presvedčení, ale predovšetkým stratí veľa zo svojej identity. Stane sa nedokončenou bytosťou, a práve táto nedokončenosť ma rozrušuje a vedie ma k niečomu vzdialenému. Niečomu, čo si ešte dnes ťažko pamätám a teda aj vraciam do srdca; rovnako ako Oscar, nepamätám si, kedy sa u mňa zmena stala, keď som si uvedomil, že som nedokonalý a nevhodný, ale táto nevhodnosť je silným balzamom, ktorý spúšťa tvorivý proces, ktorý som vždy sa snažil strážiť a chrániť. Luk vystrelí prvú šípu, možno je to Amor alebo možno jeden z tých východných lukov tak prítomných vo filmoch Kurosawu, zbraň alebo filozofia života. Verím, že Oscar Lindy je stvorenie zvyknuté dávať, ale nikdy nič nežiadať späť. Všetky postavy sú nedokončené, všetky postavy končia bez toho, aby sa doplnili, a odovzdávajú sa smrti nedokončené; a možno práve preto blúdia ako duchovia v medzi-svete, ktorý stráca hore a dole, v krajine, kde gravitačná sila stráca svoju príťažlivosť a konečne oslobodzuje duše od tiel a odovzdáva ich Láske, jedinému Bohu, ktorého sme možno viac-menej všetci poznali. Iba v okamihu, keď sa cíti láska, môžeme sa narodiť, a preto zomrieť, v tom istom okamihu, keď nás šíp zasiahne do srdca. Boh sa s nami zahráva. Antonio Latella -- O udalostiach Oscar, dcéra generála verného monarchii túžiaceho po mužských dedičoch, je vychovávaná ako vojak, aby nasledovala otcovu vojenskú kariéru. Keď sa stane veliteľkou kráľovskej gardy, Oscar chráni Máriu Antoinettu od jej príchodu do Francúzska ako snúbenicu budúceho Ľudovíta XVI., a stáva sa pre kráľovnú takmer anjelom strážnym. Obe ženy, rovesníčky, sa zamilujú do toho istého muža, švédskeho grófa Hansa Axela von Fersena. Ale ak obe nemôžu túto lásku žiť verejne – Mária Antoinetta preto, že je kráľovná Francúzska, Oscar preto, že bola vychovaná v popieraní tejto možnosti – cit mladej kráľovnej bude opätovaný až do konca jej dní, ako neskôr odhalila intenzívna tajná korešpondencia medzi nimi. Puto medzi Oscar a Máriou Antoinettou, založené na vernosti a oddanosti prvej, sa začne rozplývať, keď Oscar, pozorujúc realitu okolo seba, postaví na spravodlivostnú váhu chudobu, sociálnu nerovnosť a správanie kráľovskej rodiny a šľachty. Svet je svedkom zrodu nového myslenia, hlasov, ktoré sa zdvíhajú na obranu slabých, ideálov a občianskeho, kolektívneho a individuálneho vykúpenia.