Encyklopédia emócií

Davide Iodice, ktorý už roky so svojou Scuola Elementare del Teatro pracuje so zraniteľnosťou a postihnutím, vedie inkluzívny workshop výrazov, vzťahov a individuálnej aj kolektívnej tvorby. Cieľom je podnecovať u účastníkov schopnosť rezonancie s vlastným i cudím emočným spektrom, kvalitu počúvania a ochotu vytvárať nerutinné vzťahové dynamiky. Projekt L’enciclopedia delle emozioni vznikol v bezprostrednom období po pandémii z úvahy, že v distopickom čase, do ktorého sme sa prepadli, okrem tragiky choroby a skutočnej smrti sme zažili, že bez možnosti vyjadrenia, bez vzťahu, bez sociality, bez krásy sa domy môžu stať hrobmi našej identity. Mesto, štvrť, celá krajina sa môžu stať hrobkou; púšťou. Spoločnosť po dlhom pandemickom období je convalescentná, ešte zraniteľnejšia a potrebujúca pomoc, zmätená v pravom „poválečnom období emócií“. Vtedy sa cítila ako viac než naliehavá potreba znovu nájsť pôvodnú katarznú silu divadla, jeho kvalitu Pharmacon, obnoviť ju v súčasnosti; opätovne definovať terapeutickú a spoločenskú funkciu, pre ktorú toto umenie vzniklo. Zdalo sa teda zásadné na jednej strane prekódovať performatívnu, spektakulárnu udalosť ako nástroj účasti a stretnutia s komunitou alebo sociálnou skupinou, a na druhej strane opätovne postaviť do stredu procesu divadelného umelca ako špecialistu na emócie a vzťahy, aspekty obzvlášť kľúčové pre prekonanie traumy a zloženie psychologickej, vzťahovej a spoločenskej trhliny, ktorá z nej vyplynula. L’enciclopedia delle emozioni, navrhnutá s týmito predpokladmi, sa teda stavia ako proces blízkosti, pedagogiky a tvorby, ktorý možno replikovať v metóde a modulovať v aplikačných možnostiach v rôznych kontextoch a na rôznych územiach. Intenzívny workshop si kladie za cieľ podnietiť u účastníkov schopnosť rezonancie s vlastným a cudzym emočným spektrom; podporiť empatickú schopnosť a prevzatie zodpovednosti za druhého; kvalitu počúvania; ochotu vytvárať nerutinné vzťahové dynamiky; a nakoniec autonómiu pri štruktúrovaní postupne vzniknutého zážitkového materiálu. Povaha herca, osoba drámy, scénické partitúry, rekvizita ako „duša v vonkajšej forme“, MASKA sú niektoré z tematických orientácií tohto celostného remesla, ktoré sa otvára jazykovému i najrozmanitejším výsledkom.